30. 12. 2007

Nebojte sa Bubákov!

Deti veria na strašidlá a rôznych zlých Bubákov v pivnici alebo nejakom inom tmavom kúte domu, do ktorého ich obvykle sľubujú strčiť milujúci rodičia keď sú neposlušné. Práve v tomto detskom veku ich vystrašia aj dobrým Bubákom, ktorého sa spravidla nezbavia po celý život – tým Bubákom je Pánboh, Alah alebo nejaké iné transcendentálne stvorenie. Zaujímavé je, že neskôr v živote, až na výnimky, sa ľudia prestanú bubákov báť ale v toho jedného – dobrého, transcendentálneho väčšina verí až do smrti.

Ak dieťa verí v niečo, čo mu povedala autorita akou je napríklad rodič, verí tomu dovtedy, kým autorita sama zmení svoj názor. Pri Bubákoch je to bežné. Keď už sú deti dosť vystrašené a začínajú sa potme báť každého šuchnutia, nastupuje rodinné liečenie. Všetci sa snažia nešťastníkovi, ktorého si doma vyrobili svojimi pedagogickými schopnosťami, vyhnať Bubákov z hlavy slovami, otváraním dverí do oných obydlí zlých duchov, či rozsvecovaním svetiel, aby názorne ukázali, že tam v skutočnosti žiadny Bubák nie je. Len v prípade toho dobrého, transcendentálneho stále trvajú na svojom: Stvoril nás, miluje nás a keď budeme dobrí...

Zistiť pravdu o zlých bubákoch je jednoduché, každý si ju môže overiť sám, ak nájde odvahu a otvorí dvere za ktorými sa títo majú údajne skrývať. S dobrým Bubákom je to komplikovanejšie. Transcendentálny Bubák má jednu zvláštnosť – nie je známe kde sídli a tak sa nemožno presvedčiť o jeho existencii, či neexistencii. Ale nakoľko sú Bubáci „stvorenia“ ktoré každý stretáva iba v detskom veku, možno si urobiť všeobecný záver: Bubáci neexistujú a teda neexistuje ani ten transcendentálny, ktorý nás údajne miluje a keď budeme dobrí má pre nás tam kdesi hore pripravenú odmenu v podobe čistučkého, bielučkého, rozospievaného raja.

Je to tak, najneskôr v dospelosti všetci (až na výnimky) zisťujeme, že žiadni Bubáci neexistujú, že to všetko sú len naše strachy a povery, ktoré si prinášame z detstva a rozchádzame sa s nimi iba pomaly a bolestne. Rodičom preto odkazujeme: Nestrašte deti žiadnymi, ani transcendentálnymi Bubákmi a pre deti razíme humanistické heslo: Nebojte sa Bubákov!

EmTwein

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Ja sa bubakov nebojim. Som veriaci a strach z Boha mam len vtedy ked spravim nieco zle. Len by ma zaujimalo ci sa niektori humanisti netrvdim, ze vsetci, na smrtelnej posteli poistuju knazom. Len tak pre istotu.